Malá výstavná sieň

EMERIK FEJEŠ
zo zbierky Ivana Melicherčíka

Termín výstavy:

10. 11. 2016 - 8. 1. 2017

Miesto:

Župný dom, Malá výstavná sieň

Kurátor výstavy:

Ivan Melicherčík

Termín vernisáže:

10. novembra 2016 o 16.30 hod.

Životný príbeh Emerika Feješa je dramatickým príbehom, husto pretkaným núdzou a bolesťou. Trel biedu od okamžiku, keď prišiel na svet ako siedme zo štrnástich detí, trpel ťažkými chorobami, kalich horkosti vypil do dna nespočetne krát...A až keď ako 45 ročný odišiel do invalidného dôchodku, prenikol do jeho pochmúrneho života vari po prvýkrát lúč potešenia a vášne. Objavil v sebe maliara a toto zistenie sa v ňom premenilo na posadnutosť. Stala sa z nej barla, ktorá podopierala jeho chatrné zdravie po celé dve nasledujúce desaťročia, kým nevydýchol naposledy. Pustil sa s nadšením a odvahou na vlastnú a neprebádanú cestu výtvarného dobrodružstva. Bol však taký chudobný, že kreslil a maľoval na najlacnejšie baliace papiere, sám si pripravoval farby a ani na štetec sa mu často nedostávalo peňazí. A tak niekedy maľoval aj zápalkami, ba dokonca i klincom.

Dnes sa jeho obrazmi pýšia známe galérie a zbierky rešpektovaných zberateľov po celej planéte. Feješove diela sa dražia v najchýrnejších aukčných domoch. Niet divu – Emerik Feješ je nespochybniteľný klasik svetového naivného umenia a žiadna významnejšia encyklopédia tohto výtvarného krídla sa bez jeho mena nezaobíde. Aj sám Pablo Picasso ho mal vo svojej súkromnej zbierke.

Historici umenia o ňom píšu ako o maliarovi miest, považujú ho za maliara „urbanistických krajín“, za básnika asfaltu, za alchymistu architektúry, ale aj za „svetobežníka v papučiach“. Obrazne povedané – Emerik Feješ precestoval celý svet sediac za stolom. Hlavnou inšpiráciou sa pre neho stali čiernobiele pohľadnice, ktoré mu donášali známi a on ich transformoval do svojich výtvarných predstáv. Pohľadnice boli pre neho jediný dopravný prostriedok, s ktorým zadarmo križoval poludníky či rovnobežky. Z plachého, utiahnutého muža sa stal smelý „globetrotter“, ktorý nebral ohľad na úškrny a užíval si „cestovanie“ vo svojej mysli i tvorbe.

Emerik Feješ sa narodil v Chorvátsku v roku 1904 v srbskej pravoslávnej rodine, ktorá si neskôr, počas maďarizácie, zmenila meno a zo Stefanovičovcov sa stali Feješovci. A tak si ho svorne Srbsko, Chorvátsko i Maďarsko prisvojujú ako svojho reprezentanta výtvarnej kultúry (v chorvátskej Wikipedii je označovaný ako naivný chorvátsky maliar, v britskej encyklopédii ako srbsko-maďarský, inde sa spomína ako juhoslovanský umelec). On však patrí celému svetu, veď bol maliarom architektonických skvostov či najznámejších historických pamiatok metropol desiatok krajín na všetkých kontinentoch. Paradoxne – až na zopár výnimiek – ani jednu nenavštívil. Paláce, katedrály, námestia, chrámy, ulice, honosné sídla monarchov, mestské veže, budovy slávnych opier či parlamentov zo všetkých kútov zemegule prekresľoval z obchytaných čiernobielych pohľadníc. Nemal ani poňatie o ich farebnej verzii – nevedel, či tá-ktorá stavba je modrá či béžová, či je jej strecha červená a či sivá, farebnosť fasád mala v rukách len a len jeho predstavivosť. Obrazy oslnivých farieb sú výplodom jeho imaginácie. Sú jeho snom.

Čo ma tak pevne spojilo s tvorbou tohto pozoruhodného muža? Už ako malý chlapec som zbieral pohľadnice a väčšina z nich bola tiež ešte čierno-biela. Sám som si prezerajúc si ich predstavoval, ako môžu vyzerať v skutočnosti a pokúšal som sa ich prekresľovať farebnými pastelkami. Podľa Feješových obrazov je zrejmé, že som mal vo svojej zbierke aj rovnaké pohľadnice ako on. Neskôr som začal cestovať. Dovedna som navštívil osem desiatok štátov piatich kontinentov, ale keďže Feješ namaľoval niekoľko stoviek obrazov, potom musel mať vďaka pohľadniciam svet určite lepšie „precestovaný“ ako ja. V rade krajín som sa stretol zoči-voči so staviteľskými perlami, ktoré Feješ premaľoval, „zrekonštruoval“ a nikdy nevidel. A verte, tie jeho boli krajšie, živšie, pestrejšie, ľudskejšie. Žiaľ, maliar-samouk z Nového Sadu takúto možnosť konfrontácie nemal...

Naivné umenie zbieram rovných štyridsať rokov a dobre viem, že Emerik Feješ v tejto kategórii výtvarnej tvorby patrí k tomu najlepšiemu. Dlho bol pre mňa ako zberateľa jeho obraz nenaplneným snom. Na trhu s umením sa vyskytovali iba veľmi zriedkavo a boli veľmi drahé. Ale keď mi do zbierky pred rokmi pribudol prvý, začal som jeho diela programovo zbierať. Spájali ma svojsky s ďalekým svetom a dávali najavo, že som toho ešte stále veľa neprecestoval.

Život tohto maliara s charakterom hedonistu, jeho výnimočný výtvarný prednes, opantanosť architektúrou a mestami, v ktorých nikdy nebol a ktorým dával detskú tvár, snivosť obrazov pohybujúcich sa na hrane moderného a naivného umenia – to všetko ma primälo k vydaniu knihy a priblížiť pohnutý životný a umelecký osud Emerika Feješa najmä slovenským čitateľom, pre ktorých je vlastne veľkou neznámou. Nie ako teoretik umenia, ale ako zberateľ a prívrženec jeho tvorby.

Ivan Melicherčík

Všetky práva vyhradené | © 2011 | Vyrobil: Oravská galéria