Iné výstavné priestory

Stále expozície

Jana Machatová / Kristýna Španihelová / Peter Machata
Na návšteve / Autorský šperk

Termín výstavy:

5.8.– 5.12.2021 / výstava ukončená

Miesto:

Oravská galéria, Dolný Kubín, stále expozície na 1. poschodí Župného domu

Kurátorka výstavy:

Dagmar Adamusová

Jana a Peter Machatovci sa v Oravskej galérii predstavili samostatnou výstavou autorského šperku v roku 2013. Po ôsmich rokoch sa do nej znova vracajú so svojou súčasnou tvorbou a na spoluprácu si prizvali Kristýnu Španihelovú, ktorá v Dolnom Kubíne vystavuje po prvýkrát. Všetci traja autori majú spoločné študijné východiská na bratislavskej VŠVU. Tvorbou autorského šperku sa úspešne etablovali na domácej výtvarnej scéne a postupne si budovali renomé aj v medzinárodnom kontexte - či už účasťou na sympóziách a výstavách vrátane najprestížnejšieho šperkárskeho podujatia Schmuck v Mníchove, alebo zastúpením v zahraničných zbierkach a publikáciách.

Výstava je kreovaná na špecifický priestor stálych expozícií Starého umenia 15. – 19. storočia a Slovenského výtvarného umenia 20. storočia, kam traja autori dočasne vstupujú, aby ho rozšírili o súčasný umelecký pohľad. Medzi reprezentatívne maliarske a sochárske diela zo zbierok Oravskej galérie dokumentujúce vývoj výtvarného umenia na Slovensku od stredoveku po začiatok 21. storočia prinášajú ďalšiu umeleckú formu – autorský šperk. Nejde im o komentovanie vystavených exponátov, ale skôr o nezáväzný dialóg a hľadanie paralel v rovine tematickej, obsahovej alebo materiálovej. V symbióze s priestorom expozícií bude prezentovaných približne 120 šperkov – predovšetkým brošní a závesov. Divák sa môže presvedčiť, že napriek miniatúrnym rozmerom je súčasný autorský šperk schopný vyjadrovať sa k rôznym témam a prinášať rovnako silné umelecké výpovede ako je to v iných médiách. Vo vystavených šperkoch Kristýny Španihelovej, Jany Machatovej a Petra Machatu je to najmä osobná a historická pamäť, ekológia, identita, telesnosť, materialita, ktoré vzájomnou konfrontáciou expozíciu obohacujú o nové uhly pohľadu.

Jana Machatová (1972 Hnúšťa) v predchádzajúcom období tematizovala predovšetkým spomienky na detstvo strávené v bratislavskom paneláku, v ktorých motívy a symboly socializmu s iróniou odkazovali na nie tak dávnu históriu. Dominantnou témou posledného obdobia sa stáva jej rodová identita, postavenie ženy v historickom kontexte – posuny vo vnímaní ženy v jej zaužívaných rolách a charakteristikách. Východiskovým materiálom jej súčasnej tvorby boli výstrižky z dobovej tlače, objavené v podkroví rodinnej chalupy v Hodruši. Privlastnené fragmenty z nedeľnej prílohy pre ženy Frauen-Fleiss z rokov 1909 - 1910, podľa ktorej nesie názov celá séria, autorka voľne interpretuje a pretvára do podoby súčasného šperku. Popri unifikovanom zobrazení ženy z reklamných ilustrácií do neho prenáša motívy z dobovej módy, vzorníkov výšiviek, predmety dennej potreby a prvky, vnímané v minulosti ako typicky ženské (kuchynské náradie, žehlička, korzet a pod). Do fragmentu tlačoviny, zaliateho epoxidovou živicou, vstupuje intervenciou tradičnými zlatníckymi technikami. Či už nestranne - prostým vyzdvihnutím motívu, alebo s ironickým komentárom, umožňuje nám nahliadnuť do intímneho ženského sveta uviaznutého v časopriestore stredoslovenského banského mestečka začiatku 20. storočia. Spod sentimentu prekrytého vyše storočnou patinou sa však prediera snaha vymedziť sa voči rodovým stereotypom, ktoré dodnes ovládajú životy mnohých žien.

Peter Machata (1971 Nové Zámky) je vyštudovaným sochárom, ktorého dominantným médiom sa stal šperk. Stále prítomný sochársky aspekt, podporený ovládaním súčasných digitálnych technológií (3D skener, 3D tlač) vnáša do jeho šperkov osobitý rozmer a rozširuje jeho výrazové možnosti. Aj v jeho tvorbe našli odozvu osobné spomienky a vzťahy, ktoré sa premietli do sérií brošní vytvorených z odliatkov rúk členov rodiny, priateľov i svojich vlastných. Plochu šperkov, pokrytú „vrstevnicami“ ľudských dlaní a článkov prstov, vymedzujú elegantné, takmer „barokové“ krivky, zvýraznené rafinovaným osadením perál a polodrahokamov. V súvislosti s nimi sa vynárajú viaceré interpretácie - ruka ako odkaz na prácu, ktorú človek po sebe zanechá, ako individuálna daktyloskopická stopa, alebo orgán, ktorý nám hmatom či dôverným dotykom sprostredkúva poznanie. Opakujúcim sa motívom obrúčky sa Peter Machata prirodzene posúva k manželstvu a vytváraním archívu s „databázou“ odtlačkov rúk členov rodiny poukazuje na pevné väzby a rodovú kontinuitu, ktorá sa v zásade nelíši od budovania rodových portrétnych galérií v minulých storočiach. Sondy do topografie ľudského tela nadobúdajú osadením symbolov a „relikvií“ sarkastický význam a stigmatizovaná ľudská dlaň zrazu odkazuje na historické traumy, otvára citlivé spoločenské témy, alebo len tak nekonfliktne s nostalgiou načiera do spomienok na detstvo.

Východiskom šperkárskej tvorby Kristýny Španihelovej (1982 Valašské Meziříčí) s presahom k objektu je skúmanie matérie vo svojej primárnej podstate, a zároveň ako sprostredkovateľa emócií a rôznych významov (symbolických, spirituálnych atď.) Vo svojich šperkoch používa široké spektrum materiálov predovšetkým organického pôvodu. Pracuje s kosťami, krvou, kožou či vlasmi – prapôvodnými materiálmi, ktoré sa spájajú so vznikom prvých umeleckých foriem i ďalšími substanciami, ktoré sú v kontexte šperku prekvapivé (zemiakové hľuzy, krovky chrobákov, cukor, mlieko, rašelina, asfalt atď.) Autorka po nich siaha ako po plnohodnotnej matérii, rovnocennej s drahými kovmi. Biologický materiál vyvoláva v divákovi často nepríjemné asociácie, pre Kristýnu Španihelovú však práca s ním znamená spôsob, ako „mŕtvej“ hmote vdýchnuť nový život. Prostredníctvom neho nám pripomína vlastnú pominuteľnosť a navádza k prehodnoteniu životných preferencií. Organické materiály alebo vlastnoručne vytvorené hmoty dopĺňa zlatom, striebrom, koralom, perlami a pod. Ich kombinovaním a miešaním v alchymistickom zmysle narúša stereotypy vnímania šperku, skúma jeho emocionálnu podstatu a odkazuje na nekonečný prírodný kolobeh vzniku a zániku. S ním súvisí princíp recyklácie, ktorý je autorkinou reakciou na konzumný spôsob života, drancovanie nerastných surovín a ekologické katastrofy. Okrem týchto námetov do svojich šperkov prenáša historické, literárne inšpirácie a podobne ako Jana Machatová otázky vlastnej rodovej identity.

Dagmar Adamusová

Všetky práva vyhradené | © 2023 | Vyrobil: Oravská galéria