- Oravská galéria

Tradičné ľudové umenie – výber

Ľudoví maliari, rezbári a kamenári, tvoriaci bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh zo svojho bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie a je jednou z primárnych oblastí, na ktoré sa v rámci svojho akvizičného programu špecializuje. Kolekcia obsahuje predovšetkým drevenú polychromovanú plastiku, kamennú skulptúru a maliarsku tvorbu z 18., 19. a začiatku 20. storočia, nielen z tohto regiónu, ale aj z ďalších oblastí Slovenska.

Karpatský horský masív a hlboké údolia Panónskej nížiny vytvárajú prírodný charakter územia Slovenska, kde už celé stáročia hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka a spracovávanie prírodných surovín ako hlina, drevo a nerasty. Život v takýchto podmienkach a zložité spoločenské vzťahy ovplyvňovali formovanie názorov človeka na okolitý svet. Zmysel pre realitu sa dopĺňal so zmyslom pre poéziu a krásu, čo umožňovalo prekonávať starosti a obavy z každodenného života, ktorý v tejto hornatej krajine na križovatke Európy nikdy nebol ľahký. V takomto vzájomnom pôsobení rôznych faktorov vznikalo na Slovensku umenie a ľudová kultúra. Zobrazenia svätých, vytvorených z dreva a kameňa sa zachovali dodnes tak na pôvodných miestach, ako aj v múzeách a umeleckých galériách. Nájdeme ich v malých kaplnkách a na stĺpoch pozdĺž ciest, na kalváriách, cintorínoch a v dedinských kostoloch. Spravidla sú vytesané do kameňa. Veriaci tieto sochy „aktualizovali“ v modernom duchu a v štýle pripomínajúcom baroko a empír, maľovali ich živými farbami a pri sviatočných príležitostiach ich zdobili korunami a papierovými kvetmi. Ich uctievanie a zobrazovanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred požiarom a malo zabezpečiť aj hojnosť úrody a plodnosť. Tieto reliéfne sochy pochádzali z dielní miestnych kamenárov, o ktorých sa zachovali správy v listinách z 18. a 19. storočia na západnom Slovensku, v okolí Piešťan a na severnom Slovensku v regióne Orava. Drevené sošky sa na svojich pôvodných miestach zachovali len v obmedzenom počte, čo je dané vlastnosťami dreva, ktoré vystavené vonkajším podmienkam sa ničí rýchlejšie ako kameň. Z doteraz existujúcich dokumentov je možné zistiť, že na severnom Slovensku boli tri centrá drevorezby a to na Orave, Spiši a v okolí Prešova. Oravské sošky patria témou ku kultu Panny Márie. Ich pôvod je treba hľadať v poľskom Haliči, ktorý bol až do prvej svetovej vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tvorcovia týchto sošiek a mariánskych plastík, ktoré predstavujú Krista na kríži, učiacu svätú Annu, svätého Jána Nepomuckého, sv. Floriána a Vendelína boli ľudoví umelci samoukovia, ktorí vyrezávali svoje malé diela v duchu miestnych rezbárskych tradícií, vedení svojou vlastnou predstavivosťou a zručnosťou. Veľa takýchto umelcov stále na Orave žije a prenáša do dreva svoju predstavu o svete jednoduchým nástrojom, akým je nôž. Ukážky takýchto diel, starých i novších, môžeme vidieť nielen v expozíciách Oravskej galérie, ale aj na ich pôvodných miestach v dedinách a v okolitých osadách.