Tiché miesta – Ján Havrila

Trvanie výstavy: 22. 5. 2025 – 12. 10. 2025

Miesto: Galéria Márie Medveckej, Výstavná sieň ATELIÉR, Tvrdošín

Kurátorka výstavy: Mgr. Katarína Matušková

Termín vernisáže: 22. mája 2025 o 15.00 hod.

Výstava pod názvom Tiché miesta predstavuje retrospektívny pohľad na uzavreté dielo rodáka z Brezovice. Pôvodný koncept výstavy zameraný na komornú maľbu je obohatený o geometrickú líniu tvorby autora a prezentáciu návrhov vitráží v sakrálnom priestore.

Aj napriek tomu, že väčšinu svojho tvorivého života prežil v Likavke pri Ružomberku, kde našiel svoje rodinné zázemie, okrem komornej maľby bola väčšina jeho monumentálnych diel v rámci Slovenska realizovaná práve na Orave. Výstava ponúka pohľad na fenomén maľby, ktorá tematicky i formálne sumarizuje najdôležitejšie smerovania jednotlivých období jeho života. Ján Havrila, aj napriek „tichému svetu“, prostredníctvom svojej tvorby nanovo vyjadroval postoj, rozprával príbeh a zachytával zložité kompozície.

Autor ponúka niekoľko zásadných línií. V každej z nich sa snažil reflektovať aktuálne dianie na poli kultúrno-spoločenského života i výtvarného umenia v širšom európskom kontexte. Formálne prevedenie diel úzko súviselo s témou, ktorú zobrazoval. V komornej maľbe reflektoval aj civilistické námety a momentky zo života. Využíval na to individuálne prehodnotený fotorealizmus (zachytené interiérové fragmenty, symbolický význam zrkadla). Nevyhýbal sa ani kritike spoločnosti. Svojimi dielami kládol otázky o budúcnosti, zmysle konfliktov v medziľudských vzťahoch i v medzinárodnom meradle. Jednotlivé línie charakterizuje racionálno-konštruktívna výstavba. V neskoršom období jeho záujem o štylizáciu prerástol aj do voľnej tvorby geometrickej abstrakcie v komornej maľbe a do realizácií vitráží. V deväťdesiatych rokoch sa stala dominantnou hra svetla a farby. Známe príbehy Starého a Nového zákona, výjavy zo života svätcov i kresťanskú symboliku preniesol do kompozične premyslených skladieb, ktoré nielen výtvarne, ale aj remeselne spracúval. Štylizáciu obmedzil len na úroveň nevyhnutnú pre technickú realizáciu zámeru.

Keďže je cieľom Oravskej galérie mapovanie diel vo verejnom priestore na území Oravy, do uvedeného kontextu zapadá aj tvorba Jána Havrilu. Jeho vitráže sa nachádzajú v kostoloch v Lomnej, v Zemianskej dedine, na Brezovci v Dolnom Kubíne, v Trstenej, v rodnej obci Brezovica, v Suchej Hore, v Pribiši, v kaplnke v Ústí nad Priehradou a v Medzibrodí nad Oravou. Najrozsiahlejšia vitrážová výzdoba je v Kostole Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore. Diela boli vytvorené v časovom rozpätí rokov 1993 – 2006.

Mgr. Katarína Matušková (kurátorka výstavy)

 

 Väčšina prezentovaných obrazov a návrhov vitráží pochádza z pozostalosti autora. Za ich zapožičanie ďakujeme dcéram autora.

Ján Havrila (*1933, Brezovica – †2009, Likavka)

Po absolvovaní stredoškolských umeleckých štúdií na SŠUP v Bratislave, pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Mudrocha a prof. Jána Matejku. Profesijne pôsobil ako návrhár v BZVIL v Ružomberku. V osemdesiatych rokoch svoje diela prezentoval na viacerých individuálnych a skupinových výstavách doma aj v zahraničí. Po zmene spoločenskej situácie a oslabení spolkovej činnosti sa začal orientovať na monumentálnu tvorbu. Ku komornej maľbe sa vrátil na prelome milénia. Jeho komorné maliarske diela sa nachádzajú v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy, Nitrianskej galérii v Nitre, Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, Považskej galérii umenia v Žiline, Turčianskej galérii v Martine, Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši i v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.

Návrat hore