- Oravská galéria
Staré umenie 15. — 19. storočia
Expozícia prezentuje súbor umeleckých diel, ktoré ťažiskovo vznikli na území tohto regiónu. Umenie na Orave je špecifické výtvarnými formami, pohybujúcimi sa na rozhraní medzi profesionálnym a ľudovým umením. V duchu náboženských predstáv a zaužívaných ikonografických schém vznikali s vývojovým oneskorením a slohovými odchýlkami diela, ktorých autormi boli umelci, väčšinou pôsobiaci mimo umeleckých centier. Kolekcia obsahuje diela sakrálneho charakteru (najmä stredovekú tabuľovú maľbu, plastiku a barokové umenie) a historické portréty predstaviteľov miestnej šľachty v časovom rozpätí od 15. storočia do 19. storočia.
Z obdobia gotiky sa zachovali len sakrálne diela, najmä tabuľové maľby a drevené plastiky z drevených gotických kostolov zo Zábreže a Tvrdošína. V expozícii sa nachádzajú aj dve práce Okoličianskeho majstra, ktoré pochádzajú z fragmentárne zachovaného cyklu tabuľových malieb mariánskeho oltára z františkénskeho kláštora v Okoličnom. Okoličiansky majster patrí medzi najvýraznejších reprezentantov neskorogotického maliarstva u nás a vo svojom diele spojil podnety nizozemskej gotiky s novšími princípmi talianskej ranorenesančnej maľby.
Ďalšou významnou kolekciou v rámci fondu starého umenia je súbor historických portrétov. Predstavitelia nižšej šľachty a neskôr aj majetnejší mešťania si podľa vzoru vyššej šľachty dávali vyhotoviť portréty, ktorých úlohou bolo zdôrazniť spoločenský status objednávateľa. Portréty jednotlivých členov rodiny sa stávali súčasťou rodových galérií, ktoré plnili funkciu kontinuitne budovaného obrazového rodokmeňa. Na Orave to boli napr. Zmeškalovci z Leštín a Kubínyiovci z Vyšného Kubína. Portréty členov týchto rodov tvoria súčasť stálej expozície. Vo všeobecnosti prevláda typ reprezentačného portrétu, intímnejší charakter nadobudla portrétna tvorba až v 19. storočí. Renesančné princípy, ktoré boli z hľadiska vývinu tohto maliarskeho žánru určujúce, pretrvávali ešte dlho po odznení slohu. Šľachta na Orave, keďže väčšinou išlo o príslušníkov zemianskych rodov, uprednostňovala vzhľadom na svoje majetkové pomery nie príliš okázalé podobizne, objednávané u domácich umelcov, výnimkou sú Marcin Kober, Ephraim Hochhauser a Jonáš Gottlieb Krammer.
Najstarším zachovaným portrétom v zbierkach Oravskej galérie je renesančný „Portrét Daniela Kubínyiho“ z r. 1595, ktorý je prácou popredného portrétistu, pôsobiaceho na poľskom kráľovskom dvore v Krakove Marcina Kobera. Tento portrét je jednou z najstarších zachovaných portrétnych olejomalieb nielen na Slovensku, ale aj v rámci celého územia vtedajšieho Uhorska.
Obdobie baroka je popri dobových portrétoch bohato zastúpené sakrálnym sochárstvom a čiastočne aj maliarstvom. Umenie na Orave sa v tomto období opäť vyvíjalo špecifickým spôsobom. Slohové prvky, ktoré prenikali na Slovensko so šíriacou sa protireformáciou a rekatolizáciou poznačila výrazná rustikalizácia, ktorá súvisela s periférnym postavením Oravy ako agrárneho a ťažko dostupného územia. Napriek tomu sa tu zachovali početné drevené plastiky a maľby, pochádzajúce z interiérov oravských kostolov, ale aj exteriérové kamenné skulptúry.
Spomedzi autorov 19. storočia v zbierkach Oravskej galérie treba vyzdvihnúť jedného z najvýznamnejších slovenských portrétistov tohto obdobia — Petra Michala Bohúňa (1822 — 1879), ktorý pochádzal z Veličnej na Orave.