Edukačný kabinet - 1. poschodie

Stano Lajda
ILUSTRÁCIE

Trvanie výstavy:

23.6. - 31.12.2021

Vernisáž: 5.8.2021, 16.30 hod.

Miesto:

Oravská galéria Dolný Kubín, Župný dom, Edukačné - 1. poschodie

„Už ako dieťa som miloval knižky s ilustráciami, alebo knižky doplnené fotografickým materiálom. Knihy bez obrázkov sa mi zdali prázdne, neúplné, neživé, ako figuríny vo výklade. Od tých čias sa príliš nezmenilo. Stále si pri kúpe knihy najprv pozriem kvalitu ilustrácií alebo dokumentačného materiálu, až potom sa začítam do textu. Som rád, že som aj ja mal možnosť niekoľko kníh doplniť vlastnými ilustráciami a spolupodieľať sa tak spolu s autormi textu a grafikmi na ich konečnej verzii. To je dôvod prečo túto prácu beriem nanajvýš zodpovedne a je pri tom úplne jedno, či je kniha určená päťročným deťom alebo dospelému čitateľovi.“

Stanislav Lajda

Stano Lajda sa narodil 17. júla 1959 v Žiline. Zo severu Slovenska počas školských prázdnin odchádzal k babke do slnečnej Modry a atmosféra tohto vinohradníckeho mesta je mu blízka dodnes. Keď sa zahľadíte do jeho obrazov, môžete často nájsť akési osobité mäkké svetlo juhu, ktoré upevňuje previazanosť námetov a inšpirácie s talianskou renesanciou. Od ranného detstva bol fascinovaný renesančným realizmom a už ako trinásťročný namaľoval prvýkrát variáciu Leonardovej Poslednej večere. V rokoch 1979–85 študoval na VŠVU v Bratislave odbor reštaurovanie maľby, kde v svojej teoretickej diplomovej práci spracoval históriu a reštaurovanie Poslednej večere. Keď pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline stále viac sa popri reštaurovaní venoval vlastnej výtvarnej tvorbe a tak od roku 1990 už pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. V roku 1993 začal viesť Klub neprofesionálnych výtvarníkov pri Okresnom osvetovom stredisku v Žiline a šestnásťročné skúsenosti s odborným vedením nadšených maliarov od roku 2009 zúžitkováva ako učiteľ kresby na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Svoju tvorbu predstavil na desiatkach individuálnych a kolektívnych výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Za svoju tvorbu a aktívny spoločensko-profesionálny prínos získal viacero ocenení doma aj v zahraničí a viackrát získal ceny za ilustračnú tvorbu.

Lajdove dielo tvoria desiatky portrétov, kvetinových zátiší, krajinomaľby a prírodných krás Slovenska. Ilustroval viac ako sedemdesiat kníh a časopisov, prevažne určených deťom. Avšak najdôležitejšiu časť jeho tvorby predstavujú obrazy s príbehom, figurálne kompozície s nezameniteľným rukopisom a osobitým zmyslom pre iróniu, humor a symboliku.

Stano Lajda bol v duchu svojej generácie odchovaný na indiánskych príbehoch Karla Maya, kde česť je viac ako zákon, s hlbokou vierou v srdci, že spravodlivosť existuje. Už v jeho ranných dielach, v miniatúrach a karikatúrach, sa stretávame s výnimočným kresliarskym talentom a fantáziou, ktorá Stana Lajdu priam predurčila aj k ilustrátorskej tvorbe. Ilustrácii sa začína napokon skutočne venovať, popri maľbe náročných obrazových kompozícií, začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Orientáciu hľadá vo vlastných skúsenostiach s autormi ilustrácii z jeho detského a tínedžerského obdobia. Empaticky sa vie priblížiť čitateľovi pre ktorého je kniha určená a jednoznačne zohľadňuje v svojej ilustrácii vek čitateľa. Dokáže k téme pristúpiť s vážnosťou a realistickou presnosťou, alebo s detsky čistou hravosťou, kedy prevládajú prvky karikatúry či grotesknej štylizácie kreslených filmov. Parafrázuje svet dospelých, využíva svoju dokonalú zručnosť, aby sa dostal za hranice toho, čo by videl každý. Ilustrácia má byť výtvarným stvárnením myšlienky literárneho diela a Stano Lajda sa usiluje podporiť svojim výtvarným spracovaním aj štýl a umelecký jazyk autora literárneho diela. Ak aj nájdete v jeho obrázkoch niečo, čo nie je v textoch, isto je to detail, ktorý spisovateľovi napadol presne v momente, keď ho uvidel nakreslený. S obľubou spodobuje svet zvieratiek s ľudskými vlastnosťami, ale dostáva sa aj k vážnym biblickým témam, filozofickým, historickým výjavom, povestiam či poézii. Vo svojich obrazoch kladie otázky a súčasne sa na ne snaží nájsť aj odpovede. Keď sa aj dotkne otázok morálky, nemoralizuje. Pokiaľ je dogmatický a tradicionalistický tak len tým, že je vo svojom výtvarnom názore úprimný a nehrá sa na niečo, čím nie je. Vie byť zábavný, poučný, či hĺbavý, ale nikdy nie je nudný. Jeho kresby sú mäkko modelované, pôsobia jednoducho a prirodzene. Stano Lajda má dokonalo prepojené vlastné videnie sveta so svojou rukou. Každej finálnej ilustrácii predchádza niekoľko prípravných skíc a štúdii. Využíva všetky klasické výtvarné materiály a techniky počnúc akvarelom, temperou, cez pastel, akryl, koláž až po rozličné kombinované spracovania daného námetu. Neraz si ale vystačí s obyčajnou kresbou ceruzy alebo tušu. Pri pohľade na to, s akou samozrejmosťou dokáže v okamihu zachytiť momentálny nápad, vytvoriť karikatúru alebo zoštylizovať akúkoľvek kompozíciu sa tak trochu zatajuje dych. V súčasnosti sa už remeselná zručnosť, hodná obdivu, tak často nevidí. Nepochybne priamo z umelcovej povahy láskavého a veselého človeka vyplynulo jeho zameranie sa na svet kníh pre deti a mládež. Renesančná duša súčasného umelca mu pomáha do tvorby vkladať odkazy na minulosť. Akoby práve v dielach minulosti nachádzal odpovede na súčasné dianie. Využíva zrozumiteľnosť figurálneho realizmu a špecifickú reč symbolov, aby pomocou nich vyjadril jednoduché i nadčasové myšlienky. Viacvýznamová symbolika použitá v jeho dielach dáva divákovi možnosť aj vlastných interpretácii. V každom z jeho obrazov a ilustrácii je rovnako dôležitý obsah - príbeh, myšlienka, nápad, ktorý presahuje jednoduchosť či jednoznačnosť realizmu. Hoci práve zrozumiteľná forma realistickej kresby a maľby zaujme v Stanovej tvorbe ako prvá, až pochopenie myšlienky autora vytvorí jeho komplexnú podobu. Je maliarom neskutočných skutočností a je hlboko presvedčený, že krása si dokáže nájsť svoju mieru v estetických kritériách každej doby, každej kultúry. Obrazy Stana Lajdu sú však pozoruhodné nielen pre obdiv k renesancii, kde umenie bolo priamoúmerné zvládnutému remeslu. Častokrát v nich nájdeme reakcie na ekologické, politické i vzťahové problémy súčasnosti. Významné miesto v Stanovej tvorbe zastupujú motívy s náboženským kontextom. Vnútorný svet neraz opustených a bezbranných ľudí je ďalším námetom, ku ktorému sa so značnou dávkou melanchólie priebežne vracia. Viackrát v svojej tvorbe spodobnil svoj hold velikánom umenia. Každopádne sa sporadicky v celej tvorbe Stana Lajdu prelína najmä silné prepojenie s dielom majstra talianskej vrcholnej renesancie Leonarda da Vinci. Týmto vzťahom si od viacerých vyslúžil prívlastok „Slovenský Leonardo“. Dôležitá je najmä jeho dokonalá znalosť da Vinciho tvorby, podrobné štúdium vnútornej filozofie a rukopisu, môžeme to vidieť na mnohých jeho dielach. Spomedzi všetkých Leonardových diel je jeho najväčšou inšpiráciou Posledná večera z Milána. Viac ako desať rokov /2008-2019/ v ateliéri Stana Lajdu vznikala v tretinovej veľkosti originálu podrobná, farebne a kompozične čo najpresnejšia rekonštrukcia Leonardovej silne poškodenej Poslednej večere a malieb v jej bezprostrednom okolí. Podrobné štúdium diela si vyžiadalo stovky meraní a prípravných kresieb. Súčasne s prácou na rekonštrukcii napísal Stano aj objemnú faktografickú knihu venovanú Leonardovi a jeho slávnemu dielu. Je to prvá monografia o živote a širokospektrálnej tvorbe Leonarda da Vinci od slovenského autora. Stano Lajda vždy zodpovedne a plne pripravený pristupuje k svojej práci či už ilustruje malú knihu alebo maľuje obrazy. Vkladá do nich kus seba, tak ako v obrazoch, ktoré sa približujú práve jeho ilustrátorskej tvorbe a prevažne sa dotýkajú opäť sveta detí. Sú to ich portréty v rôznych kompozíciách, v rôznom prostredí, pevne ukotvené vo svete dobra a lásky. Stano Lajda ponad ten detský svet prelieta s ľahkosťou pestrofarebných krídiel, zložených z rôznych pierok, ktoré kreslia vlastný rozprávkový príbeh.

Mgr. Darina Arce

Všetky práva vyhradené | © 2021 | Vyrobil: Oravská galéria