Slanický ostrov umenia - Oravská priehrada, Námestovo

Stála expozícia na Oravskej priehrade

otvorené denne počas sezóny od 15. mája do 18. septembra 2016

  • UPOZORNENIE: od 1.09. do 18.09.2016 posledná plavba o 15.00 hod.
  • V prekrásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sú lokalizované stále expozície ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie.

    Z piatich osád, ktoré navždy zmizli pod vodou priehrady v roku 1953 sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. O niekoľko rokov vznikla myšlienka vytvoriť trvalé expozície Oravskej galérie, ktoré boli otvorené v rokoch 1971 — 1973.

    V interiéri barokovo-klasicistického kostola je nainštalovaná expozícia „Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba“ a v exteriéri ostrova vzniklo lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. V bývalej hrobke sa nachádza inovovaná expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. Expozície, sprístupnené sezónne od 15. mája do 15. septembra, sa svojou jedinečnosťou zaradili medzi najnavštevovanejšie kultúrne miesta Oravy.

    Vyhliadkové plavby loďou „OG-SLANICA“
    zo SLANICKEJ OSADY oproti Hotelu Slanica (prístav č. 2)

    Kontakt - kapitán - 0905 915 108
    GPS súradnice: N49°24'0.33" E19°30'50.12"

    VSTUPNÉ:


    Expozície na Slanickom ostrove umenia

    Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia. Námety sochárskych a maliarskych diel boli takmer výlučne sakrálne. Ich zobrazenie sa riadilo mravnými a estetickými ideálmi kresťanstva a hlavnými sviatkami cirkevného roka. Diela nadväzovali na ikonografické schémy z gotického, renesančného a barokového umenia, ktoré si ľudoví umelci často prispôsobovali podľa odpozorovaných predlôh z vlastného života.

    Drevené plastiky, maľby na skle a exteriérové kamenné skulptúry zobrazovali popri samotných postavách Krista, Najsvätejšej Trojice a Panny Márie aj obľúbených svätcov: sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Rozáliu, Katarínu a ďalších. Ich uctievanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred živelnými pohromami a malo zabezpečiť hojnosť úrody a plodnosť. Najmä široký okruh mariánskych tém sa tešil veľkej obľube. Mária ako láskavá ochrankyňa – orodovníčka, na ktorú sa ľudia obracali vo svojich modlitbách sa stala objektom stvárnenia v mnohých podobách, najmä však v radostnej úlohe matky - Madony s dieťaťom, alebo jej bolestného protipólu – Piety - matky, držiacej v náručí svojho mŕtveho syna. Stále živá tradícia mariánskej úcty nadobudla v ľudovom prostredí dojímavý ľudský rozmer, ktorý jednotlivým umeleckým dielam dodal neobyčajnú výrazovú silu a hlbokú presvedčivosť. Diela aj napriek tvarovým nedokonalostiam vynikajú svojou vnútornou krásou, prameniacou z úprimnosti náboženskej viery ich tvorcov.

    Odporúčame Vám pozrieť tiež stálu expozíciu tradičného ľudového umenia v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

    Všetky práva vyhradené | © 2011 | Vyrobil: Oravská galéria