Štvrté zastavenie – Korábové kupoly – Samuel Velebný

Trvanie výstavy: 31. 8. 2025 – 22. 9. 2025

Miesto: Slanický ostrov umenia

Kurátor: Mgr. Michal Čajka, PhD.

Termín vernisáže: 31. augusta 2025 o 11.15 hod.

Návštevníci Slanického ostrova umenia mohli v rámci tretieho ročníka Festivalu súčasného vizuálneho umenia vidieť dielo Štvrté zastavenie – Korábové kupoly od slovenského vizuálneho umelca Samuela Velebného.

Štvrté zastavenie – Korábové kupoly

Dielo Samuela Velebného Štvrté zastavenie – Korábové kupoly vychádza ideovo a koncepčne zo špecifickej situácie bývalej slanickej kalvárie pochádzajúcej zrejme už z 1. tretiny 19. storočia, ktorá po vzniku Oravskej priehrady v roku 1953, prišla o tri zo svojich pôvodne štrnástich zastavení. Tým sa bývalé štvrté zastavenie ocitlo v pozícii prvého zastavenia a dostalo sa do polohy na rozhraní pevniny a vody, na hranici dvoch živlov – vody a vzduchu. Pri vyšších stavoch hladiny býva zaplavené vodou, preto ako jediné z preživších nebolo začlenené do expozície Oravskej kamenárskej tvorby a jeho nika ostala prázdna. Štvrté zastavenie tak zhodou okolností nadobudlo nový neurčitý význam, stratilo svoj náboženský a ideologický rozmer a stalo sa vyprázdnenou drobnou stavbou bez akéhokoľvek účelu.

Velebný, tak ako sme u neho zvyknutí, uvažuje nad svojim videním štvrtého zastavenia vo viacerých významových rovinách, v ktorých umne prepája svoje poznatky zo sféry architektúry, dizajnu a vizuálneho umenia. Zastavenie kalvárie v sebe nesie zakódovaný odkaz na bývalý náboženský význam, referuje o osude troch zničených zastavení, svojim neistým stavebným osudom v súvislosti s občasným zaplavovaním evokuje pocit dočasnosti, zraniteľnosti a ohrozenia. Velebný pridáva ku existujúcej architektúre zastavenia novú umeleckú realitu tvorenú dvomi podobnými objektami kreovanými rovnakým spôsobom vypletaním vŕbových prútov. Objekty sú doplnené kruhovými zrkadlami, ktoré odrážajú oblohu a vytvárajú tak ďalšie „hladiny“, ale aj priestor pre náboženskú reflexiu. Tým dávajú zastaveniu kalvárie opäť kontemplatívny rozmer. Úloha objektu zastavenia je inštalačne posilnená o nový prvok „záhrady vo fľaši“ umiestnený v prázdnej nike, odkazujúci na zaniknutú trojicu objektov kalvárie.

Štvrté zastavenie sa tak na krátky čas stalo kľúčovým objektom celej kalvárie. Na ňom a v jeho blízkosti sa skoncentrovala história celej stavebnej pamiatky. Velebný však zachádza ďalej za tento rozmer. Štvrté zastavenie sa vymklo z pozície outsidera zachovanej kalvárie, prázdnej niky, ktorou kurátorsky „opovrhli“ tvorcovia expozície oravského kamenárstva a vďaka jej polohe na nestabilnom rozhraní vody a pevniny ju akoby ponechali jej osudom. Naopak, zastavenie sa stalo ústredným objektom nového umeleckého zámeru, ideálnym priestorom na jeho realizáciu. Stúpajúca voda sa zastavila na štvrtom zastavení s pôvodným odkazom: „Ježiš sa stretol so svojou matkou“. Na mieste, kde sa voda stretáva so vzduchom, pevnina s vodnou hladinou, minulosť s prítomnosťou a človek sám so sebou a svojím svetom. A že voda je nemá.

Michal Čajka