Viditeľné – neviditeľné I. - Umenie vo verejnom priestore na Orave
Trvanie výstavy: 2. 10. 2025 – 30. 11. 2025
Miesto: Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Župný dom, Koridor
Kurátori: Mgr. Dagmar Adamusová, Mgr. Michal Čajka, PhD., Mgr. Katarína Matušková, Mgr. Rastislav Molda, PhD.
Termín vernisáže: 2. októbra 2025 o 15.30 hod.
Oravská galéria v Dolnom Kubíne dlhodobo realizuje vedecký výskum zameraný na monitoring a dokumentovanie umeleckých diel vo verejnom priestore regiónu Oravy. Výstavný projekt Viditeľné – neviditeľné I. je prvým výsledkom systematického mapovania tohto špecifického druhu kultúrneho dedičstva – pamätníkov, monumentov a výtvarných realizácií v architektúre.
Na rozdiel od iných slovenských miest a regiónov, kde už podobné mapovania prebehli (Bratislava, Košice, Piešťany, Trenčín, Banská Bystrica, Gemer, Žilina), Orava a ďalšie oblasti severného Slovenska stoja len na začiatku tejto cesty. Umelecké diela vo verejnom priestore pritom často ostávajú neviditeľné – míňame ich bez povšimnutia, ich význam sa postupne stráca, podliehajú degradácii či necitlivým zásahom a neraz nenávratne zanikajú bez toho, aby boli zdokumentované. Práve systematické mapovanie, určovanie autorstva a zviditeľňovanie ich hodnoty sú kľúčovými predpokladmi ich ochrany.
Výstava prináša výsledky archívneho a terénneho výskumu pracovníkov Oravskej galérie. Prezentované sú nákresy, fotografie, archívne materiály, makety, ako aj diela predchádzajúce konkrétnym realizáciám. Výber reflektuje chronologické, geografické a typologické hľadiská a ponúka komplexný pohľad na umelecké dedičstvo regiónu. Projekt má význam nielen vedecko-výskumný, ale aj spoločenský a turistický, keďže posilňuje spoluprácu galérie so samosprávami a zviditeľňuje kultúrne bohatstvo Oravy.
Kurátorská koncepcia výstavy pracuje s napätím medzi dvojicami: viditeľné – neviditeľné, interiér – exteriér, prítomné – miznúce. Cieľom nie je iba prezentovať umelecké diela, ale aj otvoriť verejný dialóg o ich význame, ochrane a mieste v kolektívnej pamäti. Výstava Viditeľné – neviditeľné I. je prvou časťou rozsiahleho projektu, ktorý bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Keďže umeleckohistorický výskum nie je možné definitívne uzavrieť, výsledky prinášajú vždy nové poznatky a otvárajú ďalšie otázky. Prezentované diela pochádzajú zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Galérie Jána Kulicha a z ART GALÉRIE Schürger. Archívne dokumenty pochádzajú z dobovej tlače, zo súkromných archívov i zo Slovenského národného archívu.
Výstavu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Viditeľné – neviditeľné I. / Umenie vo verejnom priestore na Orave
Jednou z viacerých tém vedeckého výskumu, ktorý vykonáva Oravská galéria v Dolnom Kubíne je monitoring a dokumentovanie umeleckých diel, ktoré sú súčasťou verejného priestoru regiónu Oravy. Výstavný projekt Viditeľné – neviditeľné I. je prvým výsledkom systematického mapovania tohto špecifického druhu kultúrneho dedičstva – pamätníkov, monumentov a výtvarných realizácií v architektúre.
Na rozdiel od iných slovenských regiónov, resp. miest, kde už podobné mapovania prebehli (Bratislava, Košice, Piešťany, Trenčín, Banská Bystrica, Gemer, Žilina), Orava a ďalšie regióny severného Slovenska stoja na začiatku tejto cesty. Diela vo verejnom priestore sú často akoby neviditeľné – míňame ich bez povšimnutia, alebo sa ich význam oslabuje v dôsledku zanedbania, zmeny prostredia a straty pôvodných súvislostí. Podliehajú rýchlej degradácii, strate pôvodného kontextu či necitlivým zásahom. V mnohých prípadoch zanikli bez toho aby boli zdokumentované. Systematické mapovanie, definovanie autorstva a zviditeľňovanie ich hodnoty je preto kľúčovým predpokladom ich ochrany.
Primeraná a vhodná kultivácia prostredia, v ktorom žijeme, je pre našu krajinu čoraz aktuálnejšou témou. Markantný ústup komorných umeleckých diel po roku 1989, relativizácia kultúrnych a estetických hodnôt, ktoré by mali byť pre diela prirodzené a masový nástup nekvalitnej až triviálnej tvorby, ktorá v niektorých prípadoch dostáva neprimerane veľký priestor sú témy, ktorými sa chceme zaoberať.
Výstava predstavuje výsledky archívneho a terénneho výskumu pracovníkov Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Nákresy, fotografie, archívne materiály, makety aj diela, ktoré predchádzali konkrétnym realizáciám sú zaradené do vzájomných súvislostí. Výber zohľadňuje chronologický, geografický, ako aj typologický, resp. motivický akcent. Uvedený vedecko – výskumný projekt chce zviditeľniť región a jeho kultúrne bohatstvo, pričom má presah aj na turistický ruch a posilňuje spoluprácu galérie so samosprávami.
Samotná kurátorská koncepcia výstavy pracuje s napätím medzi dvojicami: viditeľným a neviditeľným, interiérom a exteriérom, prítomným a miznúcim, v niektorých prípadoch už absentujúcim monumentom. Cieľom výstavy nie je len prezentovať umelecké diela, ale aj otvoriť dialóg o ich význame, ochrane a o tom, akým spôsobom sú súčasťou našej spoločnej pamäti – aby zostali zachované v pôvodnej podobe čo najdlhšie, a nie iba ako stopa, záznam či archívna dokumentácia.
Samotný výskum nie je ukončený. Prezentovanú výstavu ponúkame ako prvú časť rozsiahleho projektu, ktorého záver vnímame ako nedefinovateľnú, neuchopiteľnú veličinu. Pretože výskum, a to aj ten umeleckohistorický, nie je možné ohraničiť, môže len poskytnúť aktuálne závery a stanoviská a formulovať témy či artikulovať nové otázky.
Kurátori výstavy: Dagmar Adamusová, Michal Čajka, Katarína Matušková, Rastislav Molda
Autori fotografií: Peter Saxun, Michal Čajka, Ľudmila Balková
Diela pochádzajú zo zbierok: Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Galéria Jána Kulicha, ART Galéria Schürger
Archívne dokumenty pochádzajú zo zbierok: Slovenského národného archívu, Archív Oravskej galérie, Archív rodiny Jána Havrilu, Archív rodiny Ladislava Záborského, Archív Běly Kolčákovej, z dobovej tlače a z publikácie Dany Bořutovej: Dušan Samo Jurkovič, Pallas, 1993.
V rámci výskumu sme sa snažili venovať každému dielu osobitú pozornosť, čo dokazuje aj priebežná propagácia uvedenej témy na sociálnych sieťach galérie. Terénny výskum ukázal aktuálny stav niektorých diel, potrebu ich obnovy, resp. jej nemožnosť z dôvodu už neexistujúceho artefaktu. Výber kratších špecifikácií z prezentovaných diel ponúka stručné predstavenie autora, kontext vzniku diela ako aj formálnu analýzu niektorých z nich.
Ján Kulich, Pomník Jozefa Vidiečana, Habovka, 1984
V obci Habovka, rozprestierajúcej sa pod Roháčmi, sa v nedávnej minulosti pred miestnym kultúrnym domom nachádzal pomník Jozefa Vidiečana, tunajšieho rodáka. Jeho autorom je Ján Kulich (*31. december 1930, Zvolenská Slatina †15. marec 2015, Bratislava), slovenský sochár a vysokoškolský pedagóg.
Pomník z roku 1984 bol tvorený dvojicou rovnobežných vertikálnych stél odsadených od seba. V ich hmote bolo naznačené telo huslí, ktorým ideovo zodpovedala štvorica kovových tyčí reprezentujúcich struny umiestnená v priestore medzi stélami. Zo stél vychádza drevený podstavec pre samotnú bronzovú portrétnu bustu J. Vidiečana. Charakter drevených prvkov je odkazom na tesárske remeslo ľudového umelca. V súčasnosti už pomník neexistuje, osudy jednotlivých komponentov diela sú momentálne neznáme.
Autor Ján Kulich študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Otakara Španiela. Venoval sa monumentálnemu sochárstvu, ako aj medailérskej tvorbe. V rokoch 1973 – 1989 pôsobil ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V rámci portrétnej tvorby vytvoril portréty mnohých slovenských výtvarníkov ako Ľ. Fullu, V. Hložníka, P. Matejku, K. Plicku, R. Pribiša, ako aj ďalších osobností. V nedávnej minulosti sme predstavili jeho sochu Martina Kukučína v Jasenovej. Na výstave je dielo zastúpené vo forme modelu, ktorý patrí do zbierky Galérie Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine.
Miroslav Ksandr, Strážca stád, areál elektrotechnickej školy, Tvrdošín (pôvodne Nižná), 1975
V rámci inventarizácie a dokumentácie umeleckých diel vo verejnom priestore na Orave Vám prinášame informácie o diele, ktoré sa nachádza v Tvrdošíne – Medvedzí. Na nádvorí budovy Strednej priemyselnej školy informačných technológií I. Gessaya je umiestnená 2,2 m vysoká bronzová plastika od Miroslava Ksandra. Dielo Strážca stád vzniklo v roku 1968 a stalo sa súčasťou novopostavenej budovy školy. Samotná škola bola založená v roku 1961 v Nižnej na Orave ako Stredná priemyselná škola elektrotechnická. Figuratívne dielo je dokladom abstrahovania formy a uvoľneného dynamického umeleckého rukopisu M. Ksandra v 2. polovici 60. rokov 20. storočia. Ksandr sa narodil 11. júla 1931 v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1950 Študoval na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Rudolfa Pribiša, Fraňa Štefunku a Jozefa Kostku. Žil a tvoril vo svojom rodnom meste Liptovskom Mikuláši. Je autorom mnohých monumentálnych, ako aj komorných sochárskych realizácií. Jeho tvorba bola prezentovaná na viacerých individuálnych, ako aj kolektívnych výstavách, doma aj v zahraničí. Okrem sochárskej tvorby sa venoval maľbe a kresbe. Umelec zomrel dňa 17. marca 2003. Na výstave je dielo zastúpené bronzovým odliatkom v tertinovej veľkosti zo zbierky ART Galéria Schürger.
Rudolf Sikora, „Poznávanie (minulosť, súčasnosť, budúcnosť)“, foyer gymnázia, Námestovo, 1975
Vo vstupnom vestibule gymnázia Antona Bernoláka v Námestove sa nachádza jedno z viacerých diel, ktoré významný slovenský vizuálny umelec Rudolf Sikora vytvoril pre Oravu. Kompozícia zložená z 24 kosoštvorcov motivicky čerpá z edukatívneho prostredia strednej školy. Na bielych kosoštvorcoch komponovaných do šípky vyprevádzajúcej študentov von z budovy, sa opakuje motív abecedy. Na zvyšných tmavých kovových platniach sú aplikované originálne motívy vychádzajúce z jednotlivých učebných predmetov, zastupujúcich vedecké disciplíny, od matematiky, cez geografiu, dejiny, slovník svetových jazykov až po mineralógiu a astronómiu. Encyklopedický charakter diela má po obsahovej aj výtvarnej stránke nadčasový rozmer, najmä ak uvážime, že vzniklo v roku 1975. Dielo na výstave prezentované vo forme preneseného fotografického transferu v pomere 1:2.
Vladimír Popovič, Výtvarná výzdoba interiéru sobášnej siene v dome kultúry, Párnica, 1980
V dolnooravskej obci Párnica bol na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia vybudovaný nový Dom kultúry. V nadväznosti na stavebnú časť, bola v autorstve Vladimíra Popoviča navrhnutá a realizovaná jeho výtvarná výzdoba, ktorá sa koncentrovala na sobášnu sieň a vyústenie schodiska na prvé poschodie. Najmä sobášna sieň sa stala jedným z najkrajších a výtvarne najucelenejších priestorov tohto typu na Orave, pričom jej okolie malo byť s ňou výtvarne previazané. Na návrhu dizajnu interiéru, prepracovaného do posledného detailu, ktorý vznikol v roku 1980, participovali Jiří Uhlíř a Štefan Rutzký. Významný slovenský výtvarník Vladimír Popovič (*1939, Vysoká nad Uhom) okrem bohatej textilnej výzdoby v sobášnej sieni navrhol aj kompozíciu s motívom štylizovaných bielych a modrých vtákov na chodbe nad schodiskom na prvom poschodí. V nedávnej minulosti bola sobášna sála redizajnovaná v koncepcii výtvarníka Mateja Rabadu.
Michal Kern, (Kinetický) objekt v areáli zdravotného strediska, Rabča, 1973
V hornooravskej strediskovej obci Rabča postavili v rokoch 1972 – 1975 nové zdravotné stredisko. Nádvoriu, z troch strán ohraničenému budovami strediska, dominuje pôvodne kinetický objekt významného predstaviteľa slovenského vizuálneho umenia 2. polovice 20. storočia Michala Kerna (1. 5. 1938 – 1. 10. 1994). Michal Kern je známy najmä svojou tvorbou vychádzajúcou z umeleckých stratégií konceptuálneho a akčného umenia. Dielo v Rabči, ktoré je datované do roku 1973, sa nezachovalo kompletné, tri betónové prvky dosahujú rozmery 180 x 110 x 60 cm.
Alex Mlynarčík, Viera Mecková, Betónové stromy, dom kultúry na sídlisku Bysterec, Dolný Kubín, 1979-1986
Sídlisko Bysterec, najstaršie dolnokubínske sídlisko, dlhodobo riešilo urbanistický problém dotvorenia centrálneho námestia. K starším objektom ako posledný pribudol projekt Domu kultúry. Autorom projektu, ktorý vznikal v rokoch 1975 – 1978, bola Viera Mecková. K jeho realizácii sa pristúpilo až na samom konci totalitného režimu, v rokoch 1979 – 1986. Viera Mecková bola súčasťou známej Skupiny prospektívnej architektúry VAL, ktorú v roku 1971 založil Alex Mlynárčik spolu s Ľudovítom Kupkovičom a spomínanou autorkou.
Samotný Dom kultúry býva považovaný za určitý prelom v tvorbe V. Meckovej, príklonom k expresívnejším architektonickým formám. Pri jeho vzniku spolupracovala s architektkou Gabrielou Cimmermannovou. Architektonický interiér zásadným spôsobom doplnili diela od Alexa Mlynárčika. Alex Mlynárčik (*14.10.1933, Žilina) patrí k najvýznamnejším slovenským umelcom. V dolnokubínskom Dome kultúry vytvoril dve skupiny štylizovaných betónových stromov s mosadznými listami, ktoré dosahujú až 3 metre výšky. Inštalácie umiestnené na zelených vykachličkovaných odstupňovaných podestách dopĺňajú rozmerné prírodné kamene. Interiérová skupina sa nachádza v rozľahlom foyer a exteriérová priestorovo rozľahlejšia skupina je umiestnená v neveľkom priehľadovom átriu. Tretím dielom je fotografický vlys (1 x 17,5 m) so zakomponovanými mosadznými listami, ktorý sa pôvodne nachádzal v reštaurácii, ktorá je súčasťou areálu.
Karol Baron, Pamätník SNP, Leštiny, 1973-1974
Pamätník Slovenského národného povstania v Leštinách vznikol pri príležitosti 30. výročia SNP. Jeho autormi sú výtvarník Karol Baron a architekt Mikuláš Lenko. Monument je osadený na pomerne strmom svahu na začiatku obce, ktorý bol terasovite upravený a vedie k nemu prístupové schodisko. Na terase sa nachádza voči schodisku vyosený ústredný betónový výtvarný prvok, ktorý je v strede otvorený. Do otvoru bol vložený do červena sfarbený kovový objekt reprezentujúci kvet prerastajúci do plameňa. Kvet osadili na sokel, ktorý z pohľadovej strany dopĺňajú tri zvlnené prvky vo farbách trikolóry. Okraje betónového bloku boli tvarované do podoby štylizovaných lúčov.
Na terase sa nachádza ďalší betónový kváder rovnako s priznanými odtlačkami šalovania, na ktorom z pohľadovej časti je vložený nápis: „1944, SNP a 1974“. Okrem toho je na terase umiestnených šesť menších betónových objektov s dvojicou stožiarov na vlajkoslávu. Pamätník SNP bol kolaudovaný v novembri 1973 a slávnostne odhalený dňa 25. augusta 1974. V roku 2021 bol pamätník obnovený. Na výstave je Pamätník SNP doplnený kresbou zo zbierkového fondu Oravskej galerie, ktorá je voľnou farebnou a tvarovou asociáciou vytvorenou v roku 1966.
Výstavu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.